Sú chvíle, keď máme potrebu hovoriť. A potom sú chvíle, keď slová nestačia – a prichádza ticho. Stretli niekde medzi tým. Medzi slovom a tichom. Stretli sme sa, aby sme si pripomenuli človeka, ktorý celý svoj život dokázal dávať slovám význam, náladu, obraz i emóciu – básnika Ondreja Čiliaka, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Jeho básne zostávajú. Tak ako zostávajú spomienky, ktoré si v sebe nosíme. A možno práve preto je poézia taká vzácna – pretože niekedy povie za nás to, čo sami nevieme vysloviť. Nie všetko, čo cítime, potrebujeme povedať nahlas. Niektoré slová doznejú až vtedy, keď stíchneme. Ďakujeme, že ste boli s nami. A ďakujeme aj za všetky slová, ktoré tu po Ondrejovi Čiliakovi zostali.
